Stručne:

  • Z rodín, v ktorých boli vážne problémy a nebolo dosť síl, možností, vôle na ich konštruktívne prekonanie alebo prekonaniu týchto problémov bránili závažné prekážky

Citát:

  •  „Ono sa to začalo sypať, myslela som, že nám to výjde, ale on zmizol a ja som ostala sama a tehotná. Mala som čo robiť sa starať o dve deti, tri by som už nezvládla.“

Z praxe:

Deti, ktorým je potrebné nájsť nové rodinné prostredie (niekedy na celé obdobie detstva, inokedy na prechodné obdobie)  často pochádzajú z rodín,

  • kde dospelí neboli dostatočne pripravení na svoju rodičovskú rolu, nemali dostatočné sociálne zručnosti, prípadne nemali dostatočnú podporu širšej rodiny.
  • kde sa dlhodobo vyskytovali vážne problémy na strane dospelých (osobné, psychické, ale aj zdravotné). Mnohí z dospelých si nevedeli pripustiť či priznať, že majú problémy, ktoré sa im vymkli z rúk a je potrebné vyhľadať odbornú pomoc (alkohol, drogy, násilie, patologické hráčstvo, nespracovaná traumatická udalosť z minulosti, nízka finančná gramotnosť…)
  • kde sa dospelí v aktuálnom čase zodpovedajú za svoje správanie, prípadne absolvujú programy, ktoré im pomáhajú dostať sa z problémov ( väzba, liečba pomáhajúca so závislosťou a pod) a objektívne sa nemôžu podieľať na výchove.
  • Kde sa vo veľmi krátkom čase naakumulovalo viacero vážnych problémov naraz a rodina ich nedokázala konštruktívne riešiť alebo bola vyčerpaná riešním niektorých a na ostatné nemali síl ani podporu okolia.
  • Kde sa vyskytli vážne problemy už viac generácií (viacgeneračná chudoba, viacgeneračná nezamestnanosť, viacgeneračné striedanie partnerov, viacgeneračné zneužívanie detí…) a opakujú sa (niekedy objektívne) aj tie isté (neúspešné) stratégie či vzorce riešenia týchto situácií a tak zákonite vedú k zlyhaniu funkčnosti rodiny, prípadne rodičovských kompetencií.
  • kde bolo prítomné dieťa, resp. deti so špecifikami či limitmi v správaní, mentálnom či zdravotnom vývine a rodina nemala dosť kompetencií, prípadne síl na akceptáciu takéhoto dieťaťa
  • kde chýba jeden z rodičov, často otec (nie je však pravidlom) a v období dospievania je všetka ťarcha výchovy i zabezpečenie na jednom rodičovi bez podpory širšej rodiny, či komunity. (určite je táto téma širšia, uvádzame tu len v hrubých rysoch).

V súčasnosti  sa mierne zlepšil prístup rodín s niektorými vážnymi problémami k dostupnej odbornej pomoci (aspoň v niektorých geografických lokalitách), ale naďalej pretrváva fakt, že odborné služby pre tieto rodiny nemáme žiaľ na Slovensku dostatočne vybudované a aj preto je často jedinou alternatívou ako pomôcť dieťaťu – odobratie dieťaťa z rodinného prostredia (v záujme záchrany života alebo zdravia).

Odobratie dieťaťa z rodiny môže nasledovať až po predošlých intervenciách zo strany štátu (ideálne po intervenciách a podporujúcich službách). Odobratie dieťaťa je realizované  na základe rozhodnutia súdu buď na krátke obdobie alebo na vopred neidentifikovaný čas, s predpokladom následnej odbornej podpory rodiny (tzv. Sanácie rodiny) a jej posilneniu pre možnosť návratu dieťaťa a znovuspojenia rodiny.

Niektorí dospelí  sa vzdávajú možnosti starať sa o deti pre nás z neznámych dôvodov. Špeciálnou kategóriou by mohli byť tehotné dievčatá a ženy, ktoré sa ocitli na rozhodovanie väčšinou samé alebo s nedostatkom informácií.

Najdôležitejším však ostáva fakt, že deti, ktoré rodinu strácajú, za to v žiadnom prípade nenesú vinu! Nemôžu za to!