A/ pre dospelýchVaša cesta k dieťaťu

Čas na premýšľanie

Čas na premýšľanie

V tejto časti vám ponúkame námety, ktoré vám môžu byť oporou pri premýšľaní.

Profesor Zdeněk Matějček hovoril: „Neexistuje hlas krvi. Dieťa prijíma za matku tú osobu, ktorá sa k nemu matersky správa. Adoptívni rodičia, pestúni či iní vychovávatelia dieťaťa v náhradnej rodinnej výchove sú psychologicky pravými rodičmi, ak skutočne prijímajú dieťa za svoje.“

O čom by ste mali/mohli premýšľať?

  • O deťoch, ktoré potrebujú novú rodinu (čo asi prežívajú, ako to dávajú najavo, ako to rozpoznáte? Ako si s tým poradíte?)
  • O sebe, svojich vlastnostiach, túžbach, potrebách, hodnotách, ale aj o vzťahoch s vlastnými rodičmi, súrodencami, so svojim partnerom, ďalej o svojich možnostiach (osobných, rodinných, bytových, finančných)  a samozrejme limitoch
  • O celej rodine, ktorej sa vaše rozhodnutie dotkne
  • O vašom okolí, v ktorom budete vaše rozhodnutie žiť

Z praxe:

Rozhodovanie o tom, či sa stanem adoptívnym alebo  pestúnskym rodičom (prelink na Formy NRS)  by malo zahŕňať premýšľanie o deťoch, ktoré potrebujú novú rodinu – kto sú  tieto deti (prelink na časť Odkiaľ prichádzajú a prípadne čo prežívajú), čo potrebujú (prelink na časť Čo potrebujú)  a či sme v situácii (osobnej, sociálnej, rodinnej, pracovnej, ekonomickej), keď sme schopní to poskytnúť.

Cesta k prijatiu dieťaťa je cestou vnútorného prijatia dieťaťa  aj s jeho minulosťou, resp. celým jeho príbehom, ktorý sa začal pred vstupom do nášho vzťahu.

Je to cesta prípravy na novú rolu „náhradných“ rodičov. Je to vedomý vzťah založený na sľube.

Prijať dieťa do srdca je proces, ktorý sa obyčajne neudeje samotným presunom dieťaťa do novej rodiny. Je to proces, ktorý sa začína dlho predtým, než dieťa do novej rodiny príde.

To, ako sa „vydarí“ udomácnenie dieťaťa v novej rodine, závisí väčšmi od pripravenosti rodičov, než od predpokladov dieťaťa (hoci aj u dieťaťa existujú isté predpoklady, ktoré jeho zvykanie si v novej rodine uľahčia).

Najlepšie, čo môžeme pre náš vzájomný vzťah urobiť, je pripraviť sa dopredu: napr. čítaním informácií z rôznych zdrojov, kontaktovaním sa s rôznymi náhradnými rodinami, návštevami aktivít, kde sa tejto problematike venujú a pod. (prelink na  Užitočné linky? A Knižnicu)

Často sa stáva, že pre adopciu sa rozhodujú rodiny, ktoré nemôžu splodiť svoje biologické deti. Obyčajne si zažijú veľa bolesti, sklamania a smútku, kým sa rozhodnú pre to, prijať dieťa, ktoré sa im nenarodilo. Niekedy kvôli váhe a množstvu tej bolesti nedovidia na dieťa a jeho psychické potreby, napriek tomu, že ho držia na rukách. Preto je dobré „preliečiť“ si svoju bolesť skôr než príde ubolené dieťa (pred rozhodnutím, počas prípravy alebo v čase čakania na kontakt s dieťaťom) alebo najneskôr počas prvého roka spoločného života. V prípade, že je to pre vás náročné alebo len nechcete byť na to sám či samy, neváhajte si nájsť terapeuta, ktorý vás bude na tejto ceste sprevádzať. Nie je to ľahká cesta, avšak práve bolesť a smútok rodičov a detí môže byť tým, čomu budú všetci v novej rodine rozumieť.

Pre pestúnstvo sa často rozhodujú  aj rodiny, ktoré majú svoje narodené deti  (ale nie je to samozrejme pravidlom) a preto je dôležité, aby sa myslelo pri príprave na rozšírenie rodiny aj na vlastné deti.

Viac o tejto téme sa môžete dočítať v časti Knižnica a Užitočné linky/zdroje…

V prípade, že ste rodičom detí a uvažujete do svojej rodiny prijať niektoré z opustených detí odporúčame tiež sekciu Pre deti.