A/ pre dospelýchO deťoch, ktoré potrebujú rodinu

Čo sa udeje, keď deti nemajú, čo potrebujú?

Čo sa udeje, keď deti nemajú, čo potrebujú?

Budeme hovoriť hlavne o psychických potrebách a o tom, keď  nie sú uspokojené.

  • Ak deti nemajú uspokojené psychické potreby len krátku chvíľku, v zásade sa nič neudeje (ohlásia nám to rôznym spôsobom)
  • Problém nastáva, keď deti nemajú uspokojené a uspokojované psychické potreby dlhodobo (napr. pri novorodencovi je dlhší čas už pár hodín), deti postupne prestávajú svoje potreby ohlasovať očakávaným spôsobom, dokonca ich časom prestávajú vnímať.

Citát:

  •  „Keď sme ho priniesli domov, nepýtal sa na ruky, neplakal, keď spadol ani keď som ho obliekala. Jednoducho neplakal, keď mal plakať. Len sa díval a mlčal. Najťažšie bolo, že ma odtláčal, keď som sa k nemu snažila priblížiť.  Bolo ťažké tomu rozumieť.  Ale vedela som, že on má väčší strach ako ja.„

Z praxe:

Deti, ktoré neprežili detstvo v stabilnej milujúcej rodine, prípadne  žili v zariadeniach (v rámci systému ochrany detí pravdepodobne putovali rôznymi výchovnými prostrediami) ,  nemali pri sebe základ pre život : stabilnú milujúcu materskú/rodičovskú  osobu, ktorá im pomáha citlivo a vnímavo uspokojovať ich psychické potreby.

Tieto deti  potom trpia nedostatkom uspokojenia psychických potrieb (tzv. Psychickou depriváciou)  a môžu mať vplyvom týchto situácií  aj problémy „pripútať sa“ (je pre nich ťažké znovu uveriť vo vzťah, boja sa sklamaní a často trpia dopadmi ťažkých udalostí, ktoré prežili v svojej minulosti ) k novému dospelému. Z predošlých skúseností si vybudovali modely správania (nie vždy sú tieto modely konštruktívne) , ktoré im pomáhali prežiť nebezpečenstvo, neistotu, hlad, osamelosť, nevšímavosť, fyzické či psychické útoky. Je pre nich ťažké znovu uveriť v lásku medzi dospelým a dieťaťom.

Prežité  udalosti pravdepodobne zanechali v  duši  týchto detí často  ťaživú spomienku, s ktorou si nevedia poradiť a nevedia ju často ani pomenovať, iba si ju v sebe nosia . Ako deti prežili veci a situácie, na ktoré ich psychika vôbec nebola pripravená a preto to má na ich vývin taký obrovský dopad (často v podobe traumy).  Absencia plnohodnotného rodičovského prístupu v útlom detstve  tiež  môže znamenať oneskorenie vo vývine a zaostávanie, prípadne nerovnováha  v rôznych oblastiach vývoja. Kombináciou  vyššie spomenutých faktorov sa môžu  u detí prejavovať rôzne ťažkosti v správaní (v ľahšej , ale aj veľmi zložitej forme)  a to  viditeľné i skryté. Je to pochopiteľné a nenesú na tom žiadny podiel viny.