A/ pre dospelýchKým dieťa príde domov

Prvý kontakt s dieťaťom

Stručne:

Keď mate Povolenie na kontakt s dieťaťom a dohodli ste si stretnutie, je dobré myslieť na to, ako sa pripraviť na stretnutie: čo priniesť, ako to bude prebiehať, kto tam bude, koľko času máme, ako vyzerá miesto, kde budeme, čo mám, či nemám robiť. Možno by to mohli byť aj otázky na pracovníkov inštitúcie, ktorá sa stará o dieťa (sociálnych pracovníkov, psychológa, profesionálneho rodiča a pod).

Je dobré myslieť na to, že prvý kontakt môže byť stresujúci nielen pre vás, ale hlavne pre dieťa – predsa len dospelý má viac možností a viac sa pozná a má teda lepšie predpoklady zvládať stres.

Môžete sa ešte pred prvým kontaktom stretnúť s odborníkmi, ktorí vás pripravovali na adopciu či pestúnstvo a požiadať ich o podporu, prípadne sprevádzanie kontaktovaním sa s dieťaťom.

Citát:

  • „Keď sme mali ísť na prvý kontakt s dieťaťom, nevedela som presne, ako to bude vyzerať. Bolo fajn, že mi pracovníci v detskom domove povedali – prineste omaľovánku s autíčkami a popritom sa budete spoznávať.”

     

  • „Keď som prišla do detského domova, bolo to pre mňa ťažké. Priblížila som sa k malej a ona sa rozplakala a hádzala sa na zem. Ešteže tam bola profesionálna mama a tíšila ju a posmeľovala.”

  • „Vtedy, keď za mnou prišli naši prvýkrát, bolo mi jedno, kto sú. Chcel som len, aby si ma vzali. Aby som bol preč.”

Aké môže byť správanie dieťaťa na prvom kontakte?

Deti sa môžu správať rôzne a ich správanie sa môže meniť od začiatku až do konca (uvedieme aspoň niekoľko príkladov):

  • Dieťa môže byť uzavreté, tiché, bez záujmu o kontakt (predpokladáme, že má strach alebo je v strese a potrebuje sa ukľudniť a mať čas na stabilizáciu)
  • Dieťa môže byť pozorujúce, opatrné, vyhľadávajúce podporu a pomoc tých, ktorých pozná (profesionálneho rodiča, psychológa a pod.) – predpokladáme, že je v napätí a potrebuje podporu a čas na stabilizáciu
  • Dieťa môže byť aktívne, čulé veselé, prijímajúce iniciatívu na hru a pod. – predpokladáme, že sa cíti dobre
  • Dieťa môže byť uplakané, prípadne rozhnevané – predpokladáme, že má veľký strach, prípadne môže byť nevyspaté alebo v nepohode z iných možno aj fyzických, či psychických dôvodov (potrebuje upokojenie a čas na stabilizáciu od ľudí, ktorých pozná)
  • Dieťa môže byť veľmi spontánne a „vrhnúť sa” na kohokoľvek – predpokladáme, že dieťa má záujem o pozornosť, pýta si ju živelne bez premýšľania, kto je po ruke

Prvý kontakt je samozrejme prvý kontakt – prvá skúsenosť. Rozhodne z nej netreba vyvodzovať zásadné závery. Je namieste, ak môžete po kontakte hovoriť s pracovníkmi inštitúcie, ktorá sa stará o dieťa – určite vám pomôžu s ďalšími kontaktmi s dieťaťom (tzv. interakciami), ktoré sú nevyhnutné pre zblíženie a sú súčasťou legislatívne daných podmienok.