A/ pre dospelýchKým dieťa príde domov

Kedy môže ísť dieťa k vám domov?

Stručne:

O množstve  a častosti ďalších stretnutí  s dieťaťom rozhoduje správanie dieťaťa – ako sa v tom všetkom cíti.  Dospelí môžu urobiť všetko, čo je v ich silách, aby sa s dieťaťom zblížili, ale dieťa môže mať niekedy vlastné prekážky – a preto potrebuje svoj čas na ceste zbližovania. Tento čas je potrebné rešpektovať.

Rovnako je potrebné rešpektovať miesto ďalších kontaktov s dieťaťom – niekedy je možné, aby dieťa mohlo byť s vami na kontaktoch aj vo vašom domácom prostredí, niekedy to vhodné nie je.

Citát:

  • „Stretávali sme sa s dieťaťom približne 4 mesiace, zo začiatku raz za týždeň, neskôr niekoľkokrát do týždňa. Ubytovali sme sa v hoteli, blízko detského domova, aby sme mohli byť s ním počas dňa a hrať sa s ním a starať sa o neho v jeho prostredí. Pomohlo nám to spoznať sa s ním a on zase spoznal nás. Keď sme potom išli spolu domov, dôveroval nám a ja som mala pocit, že mám v rukách a v srdci akýsi základný návod ako mu byť oporou.”

     

Z praxe:

Presúvanie dieťaťa z miesta na miesto nie je príjemné pre dieťa, naopak, môže to byť veľmi stresujúce.

V prípade, že sa s dieťaťom viac a viac zbližujete a naozaj chcete s ním vstúpiť do vážneho vzťahu, zaujímajte sa, ako vyzerá jeho bežný deň a ak sa dá, podieľajte sa na ňom (ako vyzerá, keď sa hrá – aké hry, ako vyzerá, keď jedáva – aký je jeho zvyčajný jedálniček, čo má a čo nemá rado, v akej forme má rado jedlo, akú misku má rado, ako vyzerá jeho popoludnie, jeho zaspávanie, miesto kde spí, ako vyzerajú prechádzky, jeho hračky a pod., čo má rado oblečené, z čoho býva vydesené, čo ho upokojí, akej farby má obliečky, a pod.

Dieťa môže mať vplyvom svojho predošlého života (aj vplyvom traumy, ktorú prežilo a reakcií na ňu), svojim temperamentom, svojimi osobitosťami vo vývine a pod. – správanie, ktoré sa vám zdá zvláštne – myslite na to, že za to nemôže a že najviac zo všetkého potrebuje pokoj a vzťah, ale potrebuje na to čas. Pokojne požiadajte o pomoc v zbližovaní s dieťaťom a v porozumení jeho prejavom správania.

Z každého stretnutia s dieťaťom môžu byť spísané záznamy (povereným pracovníkom inštitúcie, napr. detského domova) , ktoré môžu byť zaslané Úradu, ktorý realizuje sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti (ktorý vydal Povolenie na kontakt). Záznamy pomáhajú pracovníkom mať informácie o postupe zbližovania medzi dospelými a dieťaťom.

Rovnako sa môžete obrátiť po prvom či ďalších kontaktoch na odborníkov, ktorí vás pripravovali na adopciu, či pestúnstvo (v akreditovaných subjektoch, či Referáte poradensko-psychologických služieb) a konzultovať s nimi. Obzvlášť je dobré využiť tieto konzultácie v situáciách, kedy ste zneistení, váhaví – prípadne nie ste rozhodnutí ako ďalej v kontaktoch s dieťaťom – prípadne ste sa nedokázali s dieťaťom zblížiť a zvažujete ich ukončenie. Rozhodne by ste mali vyhľadať podporu a pomoc, ak ste boli v kontakte s dieťaťom a tento kontakt bol ukončený a vy uvažujete, čo a ako ďalej.