Od narodenia do 9 mesiacov

Po narodení dieťaťa je preň najdôležitejšie náručie jeho matky, resp. jednej stabilnej a bezpečnej vzťahovej osoby.

Dieťa v tomto vekovom období má byť zahŕňané bezpodmienečnou láskou, má byť nosené v náručí, dojčené/kŕmené na rukách, hladkané, masírované, majú mu byť uspokojované všetky jeho potreby okamžite a vždy, keď o to poprosí svojim plačom, má zaspávať spolu s rodičmi/rodičom a nikdy nemá byť samé. Vtedy môže dôjsť k tzv. pripútaniu – vytvoreniu prvého hlbokého vzťahu s materskou osobou a vybudovaniu základnej dôvery, základnej istoty, ktorá bude tvoriť základ všetkých ďalších vzťahov v živote človeka. Pričom je dôležité, aby sa to dialo hneď po narodení dieťaťa.

Dieťa, ktoré príde ku vám do rodiny toto pravdepodobne nezažívalo od svojich biologických rodičov a ak bolo nejaký čas v nemocnici a v detskom domove bez jednej stabilnej vzťahovej osoby, bude treba mu túto hlavnú potrebu – potrebu pripútania a bezpečia – doplniť niekoľkonásobne. Ak žilo na viacerých miestach, bude treba ho upokojiť a poskytnúť mu pocit istoty a to najmä fyzickou blízkosťou a spoľahlivou starostlivosťou, tzn. dôsledným a včasným plnením všetkých potrieb. V tomto období je potrebné dieťa ľudovo povedané “rozmaznávať”, dieťatko v tomto období nedokáže manipulovať dospelými, keď plače, naozaj niečo vážne potrebuje – väčšinou byť s niekým. Na výchovu, učenie a poznávanie bude dosť času v ďalších vekových obdobiach.

Aj rodičia majú v tomto období samozrejme nejaké potreby a je dobré, ak si ich napĺňajú napriek náročnej starostlivosti o bábätko. Je výborné ak má mama, resp. materská osoba niekoho, kto jej pomôže a odľahčí ju v starostlivosti o domácnosť a pomôže jej s ďalšími vecami, ktoré sa priamo netýkajú bábätka. Dôležitý je dostatok spánku, praktické je spať vtedy, keď spinká dieťatko. A je výborné, keď majú rodičia podporu širšej rodiny a takisto spriaznenú dušu/rodinu, ktorá je v podobnej situácii, čiže sa stará o dieťa, ktoré sa im nenarodilo.

Od 9 do 18 mesiacov

Akonáhle sa dieťa naučí pohybovať, púšťa sa naplno do objavovania sveta, ale len v prípade, že v predošlých mesiacoch boli naplnené jeho potreby bezpečia a lásky.

Dieťatko v tomto období už začína skúšať prvé pohyby smerom od matky a začína tak objavovať ďalší kúsok sveta. Treba povedať, že niektoré deti začínajú skôr a niektoré neskôr. Niektoré začínajú plazením, niektoré otáčaním, potom prichádza na rad lozenie po štyroch (ktoré môže mať rôzne podoby) a nakoniec prvé samostatné kroky. Dieťa je zvedavé na všetko, čo mu príde do cesty a je potrebné zabezpečiť, aby si neublížilo ale zároveň mu umožniť voľne sa pohybovať a nachádzať, dotýkať sa, manipulovať, ochutnávať, jednoducho spoznávať.

Dávame pozor, aby sme dieťa nepresýtili podnetmi a aktivitami, každé dieťatko vydrží rôzne dlhý čas a ak sa začne prejavovať únava (plačom, mrzutosťou,…) treba mu dopriať oddych. Je potrebné byť citlivo naladený na dieťatko, nesnažiť sa ho naučiť niečo za každú cenu, rešpektovať jeho momentálne nastavenie, nevnucovať mu činnosti. A na druhej strane ho nechať naozaj fyzicky spoznávať veci, čiže nehnevať sa, keď chce všetko chytiť, keď sa zašpiní, obleje, niečo zhodí. Je na nás dospelých, aby sme prostredie upravili tak, aby to bolo príjemné pre všetkých, čiže aby malo dieťa dostatok podnetov a aby v domácnosti nemalo prístup k nebezpečným alebo príliš vzácnym veciam :).

Pri opustených deťoch je významné povedať, že toto obdobie radosti z objavovania a zvedavosti sa môže oneskoriť tým, že dieťa nemalo doposiaľ naplnenú potrebu vzťahu s jednou bezpečnou materskou osobou. Ak prijmete do svojej rodiny dieťa v tomto veku, prečítajte si predošlé vekové obdobie a najprv poskytnite dieťaťu seba, svoj fyzický kontakt a až potom svet okolo, resp. zároveň, lebo nasilu oddeliť to nie je možné.

Dôležité je nadviazať vzájomný vzťah, tzn.:

  • ak už dieťatko vie chodiť, stále ho veľa noste na rukách alebo v nosiči, nech si užije vašu blízkosť
  • ak je zvyknuté zaspávať samo, naučte ho zaspávať pri vás, hladkajte ho alebo mu spievajte, lebo to je pre malé dieťa normálne – zaspávať so svojimi blízkymi
  • ak sa vie nejako zahrať samé s hračkami, hrajte sa radšej s ním a najlepšie bez hračiek, na podporu pripútania sú najlepšie kontaktné hry (inšpiráciu nájdete na našich stránkach – hra.navrat.sk a v publikácii Rodič ako detské ihrisko)

A znovu, ak si nie ste istí, či robíte správne veci, konzultujte s odborníkmi alebo s inými náhradnými rodičmi, napr. na Kluboch náhradných rodín.

Od 18 mesiacov do 3 rokov

Dieťa, ktoré malo doposiaľ naplnené svoje vývinové potreby, dôjde v priebehu tohto vekového obdobia k úžasnému objavu – vlastnému JA.

V tomto období nastáva výrazný rozvoj motoriky, reči a fantázie dieťaťa. Dieťa sa postupne odvažuje púšťať ďalej a ďalej od svojej vzťahovej osoby. Objavuje svet okolo a objavuje samého seba. Uvedomí si a oddelí JA od okolitého sveta a s tým prichádza uvedomenie si vlastnej vôle. Je zvykom nazývať to “obdobie vzdoru”, ale príznačnejší názov by bol “obdobie vôle”. Dieťa pochopí, že svojou vôľou môže ovplyvniť okolie a bude to skúšať a skúšať. Nie preto, aby nás nahnevalo alebo neposlúchalo, ale preto, že je to preň nový a naozaj prevratný objav. JA chcem!, JA nechcem!, JA sám! a prípadne: NIE! budete počúvať čoraz častejšie. Dôležité je pochopiť a podporiť dieťatko v samostatnosti – tam kde je to bezpečné a zároveň stanoviť hranice, za ktorými už nie je bezpečné, aby rozhodovalo alebo konalo samo, podľa vlastnej vôle. Ťažká úloha pre rodičov je rozlíšiť to a potom zostať dôsledný, trpezlivý a citlivý, aby sme dieťa v jeho iniciatíve nezabrzdili.

Na doslovné „výbuchy” emócií, ktoré súvisia s prejavmi vôle alebo nevôle v tomto období, treba reagovať citlivo a určite dieťa za ne netrestať. Oceniť snahu o samostatnosť a trpezlivo vysvetľovať, prečo mu niekedy nemôžete túto samostatnosť dovoliť.

Iná situácia môže byť pri prijatom dieťati, toto všetko nemusí prísť v tomto vekovom období, ak neboli naplnené potreby, o ktorých sme písali pri predošlých vekových obdobiach. Dieťa sa môže javiť ako zaostávajúce vo vývine vo všetkých alebo v niektorých oblastiach. Náhradní rodičia vždy „idú” akoby od začiatku, najprv by mali poskytnúť bezpečie pre vytvorenie vzťahu a prijať dieťa také, aké je. Ak je v porovnaní so svojimi rovesníkmi pozadu (v čomkoľvek), verte, že za nejaký čas, v ktorom bude prežívať bezpečie a cítiť vašu lásku a prijatie, sa posunie veľkou rýchlosťou dopredu.

Od 3 do 6 rokov

Objavovanie sveta okolo ale najmä vnútorného sveta dieťaťa pokračuje a je dôležité byť ako rodič pri tom.

Keď dieťatko zažilo a pochopilo pojem JA a okolitý svet, pokračuje v objavoch ďalej a orientuje sa postupne v tom, KTO SOM. Rodič je v tomto vekovom období veľkým vzorom pre dieťa, mal by sa teda správať vzorovo J. Je dobré si zapamätať, že deti naozaj všetko, čo robíme doslova „nahrávajú” a tak sa od nás učia ako žiť. Práve tu platí, že činy sú dôležitejšie ako slová. Rodičia by mali s dieťaťom tráviť veľa času pri rôznych spoločných činnostiach a hrách. Nechať dieťa konať slobodne a samostatne a byť k dispozícii. Byť s dieťaťom aj kvôli obľúbenej otázke „PREČO?”, ktoré sú typické pre tento vek. Mali by sme na ne odpovedať:

  1. trpezlivo (aj keď je ich veeeeeeľa a idú rýchlo za sebou),
  2. pravdivo a primerane veku,
  3. VŽDY, keď sa dieťa pýta.

Žiadnu otázku neznevážiť, ale skôr oceniť prirodzenú zvedavosť dieťaťa, ktorá ho poháňa dopredu a bude mu oporou v ďalšom období po nástupe do školy.

Dôležitým momentom v tomto veku je tzv. pohlavná identifikácia, dieťa začne rozmýšľať nad sebou ako príslušníkom mužského alebo ženského pohlavia. A tu sa učí základom fungovania vzťahov, opäť, podľa toho, čo vidí doma medzi mamou a otcom alebo v širšej rodine medzi mužmi a ženami. Objavujú sa aj prvé otázky o týchto témach, o ich zodpovedaní platí to, čo sme písali vyššie.

Je to aj obdobie nástupu do kolektívu detí, aj keď málo detí je na to emocionálne pripravených v 3 rokoch veku. Pri prijatých deťoch je treba byť veľmi citlivý a zvážiť, koľko času strávilo dieťa s vami doma a či ste spolu stihli “dobehnúť” všetko zameškané. Keď sa už rozhodnete začleniť dieťa do MŠ, robte to postupne, pomaly, citlivo a vnímajte, čo vám dieťa o tom hovorí alebo dáva najavo svojím správaním. Počúvajte ho, pre niektoré deti je to NAOZAJ veľmi skoro a nedokážu ešte stráviť celý deň bez svojej vzťahovej osoby, potrebujú dozrieť. Verte svojmu dieťaťu, aby ste nenarušili dôveru, ktorú ste si postupne vzájomne vypestovali. Nič nezmeškáte, ani vy, ani dieťa.

O špecifikách vývinu opustených detí platí to, čo v predošlých vekových obdobiach. Môže sa javiť, že dieťa má oneskorený vývin v jednej alebo viacerých oblastiach, ak má deficity v oblasti vzťahovej. Len čo sa dokáže otvoriť vzťahu s rodičom a začať dôverovať, jeho vývin začne napredovať. Pre vás, náhradných rodičov je dôležité neporovnávať prijaté deti s deťmi, ktoré vyrastajú od narodenia so svojimi rodičmi. A taktiež si nedávať nijaké výchovné ciele, čo máte dieťa kedy naučiť. Každé dieťa má svoj čas a opustené deti toho času potrebujú veľmi veľa. Predovšetkým spoločného času s rodičom, plného lásky a prijatia.

Od 6 do 11 rokov

Veľkým krokom v tomto období je nástup dieťaťa do školy, do ktorej bude chodiť denno-denne niekoľko rokov, takže sa netreba ponáhľať, škola neutečie. 🙂

Deti v tomto veku čaká veľký krok – od sveta hier a bezstarostnosti do sveta povinností a úloh. Aj keď nie každé dieťa je v 6 rokoch dostatočne zrelé na vstup do školy. Treba zvažovať, či to dieťa zvládne, poradiť sa s učiteľkami v MŠ a detským psychológom, či je naša ratolesť zrelá naozaj vo všetkých oblastiach (nielen v telesnej a psychickej, ale najmä emocionálnej a sociálnej oblasti). Keď už máme doma prváka, je dobré myslieť na to, že sa udiala naozaj veľká zmena a dieťa potrebuje čas na jej spracovanie. Najmä deti, ktoré sa nám nenarodili potrebujú čas a pochopenie, pretože všetky zmeny sú pre ne ťažké. Často týmto deťom prospeje odklad povinnej školskej dochádzky, aby mali čas sa pripraviť na nároky školy naozaj po všetkých stránkach. Rodičia by mali zvážiť, akú školu vyberú pre svoje prijaté dieťa, ktorému bude vyhovovať skôr menší kolektív a skutočný individuálny prístup učiteľov.

V tomto vekovom období je pre deti dôležité zažívať úspech a nemusí to byť len úspech v škole. Dôležité je objaviť talent dieťaťa, každé dieťa môže byť v niečom výnimočné, môže nájsť niečo, čo ho baví a čo sa mu bude dariť prirodzene a to treba podporovať. Aby boli prípadné ťažkosti alebo neúspechy v niektorom predmete vyvážené radosťou a úspechmi v nejakom inom, resp. v záujmovej aktivite. Deti potrebujú zažívať svoju kompetentnosť v nejakej oblasti, potom budú vnútorne motivované a usilovné a budú chcieť túto oblasť rozvíjať. Naopak, ak dieťa zažíva veľa neúspechov a pocitov menejcennosti, môže to ovplyvniť celkový prístup ku škole a vzdelávaniu v zmysle odmietania, nechuti do učenia až strachu. A to sa ťažko napráva, preto je dobré dať pozor od začiatku vzdelávania, netlačiť na dieťa, rešpektovať jeho schopnosti, pracovné tempo, vlohy a myslieť na proces adaptácie na školu.

V tomto veku sa deti začínajú viac zaujímať o svojich rovesníkov, vznikajú kamarátske vzťahy, ktoré sú veľmi dôležité. Ba postupne sa stávajú dôležitejšími, ako rodinné vzťahy. Je dobré deťom tieto kamarátstva umožňovať a podporovať ich v tom. Deti sa učia spolupráci a budujú si sebavedomie.

Od 11 do 18 rokov

Deti si v tomto citlivom veku potrebujú vybudovať sebadôveru a osobnú identitu.

Hovorí sa, že keby nebolo puberty a s ňou spojených búrlivých zmien v našom fungovaní s deťmi (nespokojnosť, nerešpektovanie autorít, hádky, rebélie, kritika,  atď.), tak by sme sa od seba navzájom nedokázali odpútať. A deti by sa od rodičov nikdy neodsťahovali J. Takže milí rodičia, berte toto náročné obdobie u svojho dieťaťa ako most k dospelosti a vyzbrojte sa trpezlivosťou a samozrejme láskou, aj keď práve teraz to možno bude ťažké.

Pri prijatých deťoch je situácia ešte citlivejšia, keďže sa jedná o osobnú identitu a otázky s ňou spojené (odkiaľ pochádzam, komu som sa narodil, kto vlastne som a prečo sa udialo to, že nežijem so svojimi rodič?). Bude záležať na tom, ako ste doteraz narábali s otázkami o pôvode a životnej histórii vášho dieťaťa. Ale aj keď ste mu pred časom odpovedali na všetky otázky alebo porozprávali pravdivý príbeh jeho života, v tomto vekovom období prídu zaručene otázky nové, hlbšie, podrobnejšie a možno aj také, na ktoré nebudete vedieť pravdivo odpovedať (napr. otázka Prečo?). Alebo žiadne otázky neprídu, ale vy budete vidieť a možno len cítiť, že vaše dieťa rieši niečo náročné, nad niečím uvažuje, dokonca sa možno trápi.

Prejavy toho môžu vyzerať veľmi rôzne, od extrémnych prejavov správania navonok voči ostatným, alebo voči sebe, až po stiahnutie sa do seba, do svojho sveta a neprijímanie ostatných. Všetko je to volanie o pomoc. Teraz dieťa najviac potrebuje cítiť, že je pri ňom niekto, kto ho miluje a prijíma bezpodmienečne. So všetkými (často ťažko znesiteľnými) vecami, ktoré dieťa povie alebo urobí. Ľahko sa to napíše, ale ťažšie žije. Kľúčom je nebrať veci osobne a chápať, že dieťa prechádza veľkou zmenou a najviac zo všetkého túži po rešpekte a prijatí. Aj v tomto období je fajn, ak sa rodičia majú o koho oprieť a môžu konzultovať prípadné neistoty a otázky.

18 +

Obdobie ranej dospelosti sa nesie v znamení dvoch dôležitých “úloh”: osamostatniť sa a nezostať sám.

Hľadanie vlastného uplatnenia, zmyslu života, osamostatnenie od rodičov a hľadanie životného partnera – to sú veľké témy, ktoré čakajú mladých ľudí v tomto vekovom období. Pre rodičov je dôležité dôverovať v silu, rozum a schopnosti svojho dieťaťa a podporovať ho v tomto hľadaní.

Mladý človek potrebuje rozšíriť svoj okruh vzťahov o milujúci intímny vzťah s iným človekom, s čím súvisí jeho sebaobraz, sebadôvera a predošlé skúsenosti zo vzťahov. Práve preto je to u prijatých detí zložitejšie a možno ku tomu prichádza neskôr alebo naopak neprimerane skoro.