Problémy dospelých

Všetci ľudia mávajú problémy. Aj dospelí majú často veľa problémov. Dokonca majú problémy, aj keď sú mamami a otcami. Nie je jednoduché byť rodičom – treba vedieť veľa vecí, ktoré nikto predtým nikdy nerobil. Niektoré problémy rodičov môžu súvisieť s bývaním, s prácou, s chorobami, s hospodárením v domácnosti, s nahromadeným hnevom, s vekom a inými vecami.

Niekedy sa stane, že rodičia majú veľké problémy alebo veľa problémov naraz. Vtedy sa môže stať, že sa kvôli tým problémom nemôžu, nedokážu alebo nechcú starať o svoje deti. Alebo že sa nestarajú tak, aby to bolo pre deti bezpečné (v pohode).

Čo hovoria o svojich rodičoch moji mladí ľudia, ktorí žijú v náhradných rodinách, tak ako ty? Napríklad toto:

„Moji rodičia veľa pili alkohol. Potom sa o nás moc nestarali.“

„Moja mama bol veľmi nešťastná a túlala sa. Nemohla sa o mňa starať.“

„Keď som bola malá, zažila som si toho veľa a mám strach z ožratých ľudí pretože môj tatko chodil domov ožratý každý deň, tak preto.“

„Môj otec nás bil.“

Aby rodičia dokázali vyriešiť svoje problémy a mohli sa starať o deti, je dobré, keď im niekto pomôže (napríklad ktosi z rodiny či nejaký známy). Niekedy takáto pomoc nestačí. Niekedy ju rodičia ani nežiadajú alebo odmietajú, pretože majú pocit, že si s problémami poradia.

Niektoré dievčatá si spomínajú na svojich rodičov a ich problémy takto:

„Môj otec si vodil domov kamarátov a pil s nimi. My sme sa necítili s bratom dobre a chceli sme žiť radšej inde. Otec nevedel prestať piť. Nepočúval nikoho.“

„Moja mama mi dala život, ale nedokázala sa o mňa postarať. Hnevám sa na ňu, ale je mi jej aj ľúto. Alkohol ju celkom zničil. Škoda, že sa nechce liečiť.“

Niekedy môžu dospelým i deťom pomôcť aj sociálne pracovníčky/sociálni pracovníci a psychológovia z rôznych organizácií (úradov, poradní, centier pre rodiny a podobne).

Jedna adoptívna mama mi po rozhovore so sociálnou pracovníčkou povedala:

„Neviem, ako by som to celé tie roky bez nej zvládla. Vždy, keď sa so mnou porozprávala, cítila som, že moje problémy ju zaujímajú a to mi dávalo viac sily.“

Aj niektoré deti majú podobnú skúsenosť:

„Mne pomáha, že sa môžem stretávať s psychologičkou. Raz za dva týždne za ňou prídem a môžem hovoriť o všeličom. Keď od nej idem, je mi vždy lepšie.“

„Ja sa raz týždenne stretávam s dospelou študentkou, ktorá pomáha v Návrate. Je to ako staršia sestra. Vo všeličom mi poradí a verím jej.“